Rastový hormón

Rastový hormón je produkovaný hypofýzou a je prirodzenou súčasťou ľudského tela. Do krvného obehu sa rastový hormón vylučuje v tzv. sekrečných pulzoch (vlnách). Je ich asi 13 v priebehu 24 hodín. Najvyššiu hladinu však naše telo uvoľní do obehu tesne po zaspaní. V priebehu dňa sa jeho hladina udržuje na nízkych hodnotách. Rastový hormón sa uvoľnuje vo väčšej miere aj vplyvom stresu alebo fyzickej záťaže. Preto ho, spolu s inými hormónmi, radíme k „stresovým hormónom“.

Rastový hormón účinkuje prostredníctvom svojich receptorov na povrchu buniek. Receptory sa nachádzajú vo väčšine tkanív organizmu, najväčšiu hustotu majú v pečeni. Účinok v cieľových tkanivách je priamy aj nepriamy. Nepriamo účinkuje rastový hormón prostredníctvom látky IGF-I (rastový faktor podobný inzulínu). Ak všetko funguje ako má, rastový hormón vytvára v tele IGF-I a ten stimuluje rast všetkých tkanív. Hladina IGF-I sa nemení počas dňa, preto jeho hladinu možno vyšetriť kedykoľvek a jeho nízka hladina v krvi zvyšuje podozrenie na nedostatok rastového hormónu.Platí teda, ak je dostatok rastového hormónu v tele, bude aj hladina IGF-I priamo úmerná tomuto množstvu. Ak nemá organizmus dostatok rastového hormónu, nebude mať dostatok ani IGF-I.

K posúdeniu nedostatočnej tvorby rastového hormónu sa preto uskutočňujú stimulačné testy. Cieľom je meranie hodnoty rastového hormónu alebo IGF-I pred a po podaní stimulačnej látky.

Rastový hormón bol k liečbe použitý už v roku 1957, pričom rozmach tejto liečby nastal až v 80-tych rokoch minulého storočia, kedy sa začal rastový hormón vyrábať v dostatočnom množstve biotechnologickými metódami a prestal sa používať rastový hormón získavaný z tkanív zomretých ľudí. Liečba detí a adolescentov s deficitom rastového hormónu sa vykonáva viac ako 50 rokov. S liečbou dospelých máme dnes asi 20-ročnú skúsenosť.

Rastový hormón je bielkovina, ktorá sa rozkladá v žalúdku, a preto sa nemôže zjesť. Deti ho dostávajú v každodenných podkožných injekciách večer pred spaním.