Štádia rastu

Rast dieťaťa môžeme rozdeliť do nasledujúcich troch fáz:

Prvá fáza je dojčenské a batolivé obdobie, ktoré trvá približne do dvoch rokov veku dieťaťa. V prvom roku po narodení rastie dieťa najrýchlejšie, až 20 – 25 cm za rok. Tento pomerne rýchly rast pokračuje až do druhého roku života, kedy dieťa narastie 10 - 12 cm a dosiahne tak približne polovicu svojej budúcej dospelej výšky. Rýchlosť rastu závisí počas prvých 2 rokov života hlavne na tom, ako dieťa rástlo v maternici matky. Rast v tomto období života ovplyvňuje predovšetkým správna výživa.

Druhou fázou rastu je predškolský a predpubertálny školský vek. Začína okolo dvoch rokov a končí začiatkom puberty, teda priemerne vo veku 12 rokov u chlapcov a 11 rokov u dievčat. V tomto období rastie dieťa priemerne 5 – 7 cm za rok. Rast v tomto období okrem výživy, dostatku dobrého okysličenia organizmu, ovplyňujú hormóny, najmä rastový hormón a hormóny štítnej žľazy.

Zuzankini rodičia si všimli, že ich dcérka je v škôlke najnižšia. Mala len 85 cm vo veku 4,5 roka. Jej tvárička bola nápadne guľatá, s vystúpeným čielkom, prominovalo veľké bruško, pri relatívne tenkých rukách a nohách. Rodičia sa najprv upokojovail, že sami sú malí a dieťa znížený rast zdedilo po nich. Ale keď mama nemusela kupovať nové oblečenia ani topánky, pochopili, že Zuzka prestala rásť. V detskej endokrinologickej ambulancii lekárka zistila, že jej chýba rastový hormón. Začala sa liečiť a za rok vyrástla 15 cm a v priebehu ďalších 2 rokov dorástla svoje vrstovníčky.

Pomalší rast majú aj tie deti, ktoré trpia na vážne, chronické ochorenia. Veľmi často sa práve za zníženým rastom môže skrývať neznášanlivosť lepku, bielkoviny, ktorá sa nachádza v múke (celiakia). Ak dieťa dostane diétu, ktorá je bez lepku, svoj rastový deficit rýchlo dobehne. Podobne za poruchou rastu sa môžu skrývať nerozpoznané ochorenia pečene a obličiek. Zle rastie aj dieťa, ktoré má ťažkú srdcovú chybu a jeho organizmus trpí nedostatkom kyslíka. Za poruchou rastu sa neraz skrývajú ochorenia kostí, napríklad krivica (rachitída) a rôzne typy kostných porúch, ktoré sa dajú rozpoznať podľa hrubšej stavby kostry a kratších ramien s relatívne dlhým telom (achondroplázia, hypochondroplázia).

Posledným obdobím rastu je dospievanie, je to fáza zrýchleného rastu – pubertálne rastové urýchlenie. Puberta trvá 4 až 5 rokov a človek počas tohto obdobia získa asi 20 percent svojej budúcej dospelej výšky. Okrem výživy a rastového hormónu je pre správny rast potrebný aj účinok pohlavných hormónov. Hovoríme, že dieťa sa v puberte vyšvihlo (rastový špurt). Rastový výšvih v puberte je vyvolaný predovšetkým pohlavnými hormónmi, ktoré produkujú dozrievajúce pohlavné žľazy ako aj zvyšujúcim sa vyplavovaním rastového hormónu. U nás na Slovensku začína puberta u dievčat okolo 10,5 roka a hneď od začiatku puberty začnú dievčatá rýchlo rásť. V roku s najrýchlejším rastom je to asi 8 - 9cm za rok. Rast sa výrazne spomalí, keď dievča dostane menštruáciu (mesiačiky, menses). Potom narastie už len 3 – 6 cm a rast sa ukončí.

Keď prišla Lucia do detskej endokrinologickej ambulancie vo veku 12 rokov, jej výška bola 152 cm. „ Za posledný rok som narástla len 1 cm, chcem byť manekínou, robte so mnou niečo“, prosilo pekné, milé dievča. Ako vysvitlo, už 2 roky mala pravideľný menštruačný cyklus. Röntgenová snímka zápästia odhalila, že Lucka má uzavreté rastové štrbiny. Lucke sme už nemohli pomôcť vyrásť. Príčinou jej predčasne ukončeného rastu bol veľmi skorý nástup puberty, ktorá začala už v 6 rokoch a rýchlo progredovala.

Sexuálne hormóny, ktoré sa v puberte vyplavujú, urýchľujú rast kostí do dĺžky, ale aj ich zrenie. Pod ich vplyvom kosti vyzrievajú, rastové štrbiny sa postupne uzatvárajú a rast sa ich uzavretím ukončí.

Chlapci idú do puberty asi o 1,5 roka neskôr a na rozdiel od dievčat, rastú najrýchlejšie asi až po 2 rokoch od začiatku puberty. V roku najväčšieho rastového prírastku dokážu vyrásť až 12 cm. Tým, že idú do puberty neskôr a puberta im priemerne dlhšie trvá, sú chlapci vyšší ako dievčatá. Pre chlapcov i dievčatá však zasa platí, že čím sú menší, tým aj menej v puberte vyrastú. Kým vysokí chlapci dokážu počas celej puberty vyrásť až 30-35 cm, menší chlapci, najmä menších rodičov, vyrastú podstatne menej.

Daniel vo veku 15 rokov začal mať vážne psychické problémy medzi svojimi spolužiakmi. Pri výške 153 cm vyzeral medzi nimi podstatne mladšie. Ešte totiž dostatočne „nemužnel“ a to ho spolu s nízkou výškou veľmi hnevalo. Niektorí spolužiaci sa už začali aj holiť a on ešte nemal ani chĺpok. Znepokojení rodičia vyhľadali detskú endokrinologickú ambulanciu. Pri podrobnejšom vyšetrení sa zistilo, že Daniel má len oneskorený nástup puberty. Jeho rast zodpovedal zreniu jeho kostí, ktoré boli na úrovni 13-ročného chlapca. Daniela sme ukľudnili, že niet sa čoho obávať, pomaly postupujúca puberta bude pokračovať a porastie až do 18 rokov.

Puberta je obdobie, kedy sú vo výške medzi deťmi najväčšie rozdiely. Niektoré deti tesne pred začiatkom puberty rast veľmi spomalia, za rok vyrastú len 2-4 cm. Nástup puberty je podmienený geneticky, a preto je vždy dobré vedieť, kedy do puberty išli rodičia dieťaťa. Často sa lekár dozvedá, že otec dieťaťa vyrástol najviac na strednej škole, dokonca na vojenčine. Za oneskoreným nástupom puberty, a tým oneskorením v rastovom výšvihu, treba neraz hľadať aj vážnejšie ochorenia. Poškodenie hypofýzy, ktorá produkuje rastový hormón a hormóny, ktoré sú spúšťačmi puberty, vedie k poruche rastu a začiatku puberty. Odhalenie takého ochorenia si vyžaduje širšie vyšetrenie. Podobne treba pátrať po ďalších ochoreniach, ktoré majú často svoj základ v poruche chromozómov, akými sú napríklad Turnerov syndróm alebo Praderov – Williho syndróm. Ale to opäť patrí do rúk odborníka, detského endokrinológa.

Po puberte rast do výšky definitívne končí.

Na Slovensku v roku 2011 bola priemerná výška v 18-tom roku života u chlapcov 179,29 cm a u dievčat 165,40 cm.